Takmer každý chlapec alebo dievča túži po zvieratku, aj keby to bola len biela myš alebo morča. Pravda, ani jeden sa nemôže pochváliť, že by niekedy mal malého medvedíka čistotného - medvieďa, a predsa to nie je medvedík, iba jemu podobný, s peknou čiernou maskou na tvári a huňatým pruhovaným chvostom, ktorý si každú potravu najprv dôkladne namáča do vody, akoby bol preúzkostlivo čistotný. A jednako malý Sterling mal takéto šťastie! Jeden rok prežil s medvedíkom čistotným, ktorého našiel so svojím bernardínom v bútľavom pni. Malý Sterling bol sám, preto k medvedíkovi priľnul celým svojim bytím a celým svojim osamelým srdcom. A ten sa mu plnou mierou odplácal - nahrádzal mu teplo rodinného krbu, bol mu priateľom i spoločníkom. A každý deň spestroval nespočetnými huncútstvami, ale aj drobnými starosťami, ktoré vyplývali z medvedíkovho spôsobu života. Preto mu dal meno šibal a bol to naozaj milý darebáčik.