Prózy Vladimíra Mináča, ktoré v sebe nesú typické znaky autorovej tvorby (nadmerne vzbĺknutý strach o vlastnú kožu a postavenie rozkladá priateľstvo dvoch bývalých spoluväzňov i charakter jedného z nich; márnosť dodatočnej vzbury proti obetovanej mladosti; detské úmrtie zavinené ľudským správaním; polemizovanie nad životom a konaním ľudí a podobne). Mináčova kniha "nenecháva čitateľa v pochybnostiach, čo chcel povedať, no súčasne mu dáva mnoho podnetov a príležitostí na zamyslenie, na súhlas či nesúhlas, ba i na ďalšiu polemiku."